Scheerovanie

Druhá séria fotiek po skončení prednáškového bloku od Miloša Štefanku 💛

Fotoreport zo soboty od Miloša Štefanku!
Ďakujeme všetkým organizátorom, dobrovoľníkom, sponzorom a návštevníkom.
Dúfame, že ste si sobotu užili rovnako ako my a uvidíme sa s vami zase o rok pri ďalšom bádaní. 💛

Vidíme sa dnes o 13:30 na otvorení výstavy a prvej prednáške! 💛

Už zajtra! Tešíme sa na vás v starom pivovare 💛

PREMENA NITRIANSKEHO PIVOVARU

Predkladaný projekt rieši konverziu historickej industriálnej budovy Sladovne, súčasti bývalého pivovaru v Nitre, na polyfunkčné komunitné centrum. Návrh je odpoveďou na zadanie revitalizácie objektu s cieľom doplniť chýbajúce mestské funkcie v danej lokalite, pričom nahrádza pôvodný, neskôr zrušený zámer hotelovej prestavby. Koncepcia je založená na princípe prepojenia industriálneho dedičstva s moderným polyfunkčným využitím, ktoré zahŕňa malý pivovar s reštauráciou, flexibilné kancelárske priestory pre startupy a kreatívcov, ateliéry, workshopové miestnosti a eventový priestor v suteréne (celková podlažná plocha cca 6.900 m2). Urbanistické riešenie integruje objekt do rozvíjajúcej sa mestskej štruktúry prostredníctvom napojenia na plánované dopravné komunikácie, umiestnenia podzemného parkoviska a vytvorenia nového verejného predpolia. Architektonický výraz zachováva a rešpektuje industriálny charakter pamiatky, pričom nové prístavby a zásahy sú hmotovo a materiálovo priznané ako nové vrstvy.

KONVERZIA NITRIANSKEHO PIVOVARU A PRIEMYSELNÉHO AREÁLU

Návrh sa zaoberá konverziou bývalého pivovaru v Nitre, ktorý predstavuje významný priemyselný areál s historickým kontextom v širšom centre mesta. Po ukončení výroby začal areál postupne chátrať a väčšina objektov bola v priebehu rokov zbúraná. Z pôvodného komplexu zostali zachované len dve budovy kedysi slúžiace ako sušiareň jačmeňa a administratíva. Cieľom je nielen zachovanie historickej identity tejto významnej stavby, ale aj jej začlenenie do života formou vhodného funkčného využitia, ktoré by reflektovalo kultúrne a spoločenské potreby dnešnej doby.

KREHKÉ SILNÉ ZRIEDKAVÉ

Postavenie žien v monumentálnom sochárstve na Slovensku v ére centrálne riadenej kultúrnej politiky zostávalo na okraji, hoci práve tieto desaťročia znamenali nebývalý rozmach prepojenia architektúry a výtvarného umenia. Politika „percenta na umenie“, zavedená koncom 50. rokov a platná až do roku 1989, zakotvila povinnosť vnášať umeleckú výzdobu do verejných stavieb – od reliéfov cez mozaiky až po monumentálne plastiky. Zatiaľ čo šesťdesiate roky ešte priali odvážnejším a progresívnym riešeniam, obdobie normalizácie už kládlo dôraz predovšetkým na ideologickú kontrolu. Výsledkom boli diela, ktoré síce dokázali pretvárať priestor, no čoraz častejšie pôsobili schematicky a tematicky obmedzene. Tento systém upevňoval predovšetkým mužskú dominanciu v odbore, zatiaľ čo ženy-sochárky sa k väčším zákazkám dostávali len výnimočne, zväčša pri menej exponovaných realizáciách. Tieto diela sú tak odrazom nerovnováhy v možnostiach.

ANNA PATAKIOVÁ
VYTRVALO K CIEĽU, PRECÍZNE AŽ PO DETAIL

Anna Patakiová, rodená Gantnerová, sa narodila 31. decembra 1933 v Žiline.
Vyštudovala odbor občianske, priemyselné a poľnohospodárske stavby na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v rokoch 1952 – 1957 (titul Ing.).
Ako čerstvá absolventka nastúpila na Pozemné stavby Nitra, ktoré mali od roku 1958 vlastné podnikové projektové stredisko. Nakoľko bola projekcia z Pozemných stavieb Nitra v roku 1962 delimitovaná na vtedajší Krajský projektový ústav Nitra pre výstavbu miest a dedín Bratislava, pobočka v Nitre (od r. 1966 samostatný Krajský projektový ústav Nitra), po návrate z materskej dovolenky Anna Patakiová už nastúpila na nové pracovisko, kde strávila celú svoju profesionálnu kariéru až do odchodu na dôchodok v roku 1990. V rámci projektového ústavu pôsobila v jeho III. ateliéri, ktorý viedol Ing. arch. Anton Chládecký. Život a práca Anny Patakiovej sa uzavreli 11. januára 2017 v Nitre.

HEDA SCHEEROVÁ
ZA KAŽDÝM ÚSPEŠNÝM MUŽOM HĽADAJ ŽENU

One of the best pupils of her class. Her work is interested and keen, her conduct excellent, and her personality a pleasing one. – slovné hodnotenie z certifikátu z absolvovaného kurzu na pražskej pobočke Anglického inštitútu (English Institut) zrejme najlepšie vystihuje, akou Heda bola študentkou. Chcela sa stať učiteľkou nemeckého a anglického jazyka, čomu v rokoch 1930 – 1931 podriadila aj nasledujúce štúdium na Karlovej univerzite v Prahe. Zároveň v roku 1931 v Londýne získala certifikát britského Národného zväzu učiteľov (National Union of Teachers). K vyučovaniu – súkromne – sa dostala až neskôr. Veľa „Nitránčanov“ s úctou a láskou spomínajú na pani Scheerovú, ktorú navštevovali v ich byte na Kollárovej ulici. Bola, ako sa vraví „stará škola“ – prísnou a súčasne láskavou učiteľkou.

VILMA

O práci architektky – ženy hovorí ako práci v úzadí, v tieni mužov architektov. Muži ťažko nesú úspechy žien... Urbanizmus nebol mojím cieľom ale osudom, ku ktorému ma prehovoril manžel architekt Jozef Dubravický.

Údel spoločenského stereotypu žien v 60tych a 70tych rokoch je život v tieni mužov a popisuje ho ako samozrejmosť. Aj dnes na spoluprácu so svojím mužom spomína z pozície toho druhého.

ARCHITEKTKY ZNÁME, NEZNÁME…

Hotel Stalingrad, dnešný Hotel Zobor v Nitre, vznikol ako výsledok ambiciózneho plánu mesta, ktoré sa snažilo rozšíriť ponuku moderných ubytovacích zariadení a posilniť svoju prestíž. Projekt bol spracovaný vo februári 1950 architektkou Ing. arch. Ševčíkovou a samotná výstavba prebiehala v rokoch 1951 až 1952. Zadávateľom boli Pohostinské závody mesta Nitry, komunálny podnik, ktorý v tom čase zastrešoval reštauračné a ubytovacie služby. Stavba vyrástla na Stalinovej ulici č. 5 (dnešná Štefánikova trieda) a už od začiatku bola koncipovaná ako hotel kategórie B s ambíciou osloviť nielen domácu, ale aj zahraničnú klientelu.