Different Coaching

📈📉📊 V minulých postoch sme popísali, že existujú ľudia, ktorí podávajú vysoký výkon a podhodnocujú ho, tí ktorí podávajú nízky výkon a výrazne ho nadhodnocujú, a potom sú ľudia, ktorí podávajú nízky výkon, ale vedia o tom. V našej ďalšej štúdii sme sa pozreli na to, čím je každá z týchto skupín špecifická.

Ľudia, ktorí podávajú vysoký výkon vo všeobecnosti vedia dobre plánovať, monitorovať, riadiť i hodnotiť svoj výkon. Vedia koľko času a energie majú vynaložiť na riešenie problémov, vedia si dobre naplánovať čas na to, aby si nakoniec svoje riešenie prešli a vychytali chyby. Sú zároveň vysoko motivovaní, práca ich baví, vo svojom hodnotení sú skôr skromní..

Ľudia, ktorí podávajú nízky výkon, ale nadhodnocujú ho, majú rovnako vysokú motiváciu ako ľudia s vysokým výkonom, na prácu sa tešia. Problém je v tom, že veria, že dokážu dobre plánovať, monitorovať, riadiť svoju prácu, ale v skutočnosti to nedokážu. To sa prejavuje napríklad tým, že prácu odovzdávajú na poslednú chvíľu pred deadlinom bez toho, aby si ju po sebe vôbec prečítali.. proste preto, že si zle naplánovali a riadili proces riešenia problémov.

Napokon, ľudia, ktorí podávajú nízky výkon a vedia o tom, sú zrejme najšpecifickejšou skupinou, s ktorou sme sa stretli.. Vedia, že im to moc nejde, vedia, že nepoznajú efektívne stratégie na vyriešenie problému, ale zas až tak veľmi ich to netrápi. Inými slovami, majú nízku motiváciu a úlohu vyriešia len preto, že musia, a len tak, aby to prešlo.

V praxi tieto zistenia znamenajú, že ľudia podávajúci vysoký výkon potrebujú pozitívny feedback a podporu, aby si mohli voliť aj ambicióznejšie ciele. Pretože keď sa podhodnocujú, nikdy nebudú mieriť na vysoké ciele, na ktoré v skutočnosti majú.

Ľudia, ktorí podávajú nízky výkon ale nadhodnocujú ho, potrebujú zlepšiť svoje plánovacie, monitorovacie, riadiace a hodnotiace zručnosti. Inými slovami, musia zlepšiť svoju metakogníciu.

A napokon ľudia, ktorí podávajú nízky výkon a vedia o tom, potrebujú predovšetkým zapracovať na svojej motivácii. Prečo vlastne robia to, čo robia? Aký má pre nich táto práca zmysel?

O tom už ale viac nabudúce.. ;)

Writing Creatively: The Role of Motivation and Metacognition in Solving Real-World Problems In our research, we delved into the fascinating world of creative problem-solving, particularly focusing on how students tackle complex challenges like writing academic essays. Imagine facing a difficult task that requires you to not only understand the topic but also be innovative in presenting you...

Keď človek rieši každodenné problémy, môže si dovoliť ísť na automat, vie čo sa deje, vie čo má robiť, vie aké výsledky má očakávať. Takto to ale nefunguje pri tzv. nerutinných problémoch: napríklad rôznych pracovných alebo školských projektoch. Pri nich si človek musí uvedomovať, čo robí --- musí plánovať jednotlivé kroky, musí tvoriť nové nápady ako problém vyriešiť, monitorovať a regulovať priebeh (sú tie nápady dosť dobré? potrebujem vymyslieť niečo iné? ktorý z tých nápadov použijem?), dopracovať jednotlivé nápady do finálneho riešenia a evaluovať výsledok (je to dosť dobré? bude to použiteľné?) --- inými slovami, musí používať svoju metakogníciu.

V jednej z našich raných štúdií sme sa venovali tomu, ako ľudia od predškoly až do dospelosti dokážu monitorovať svoje nápady, teda či vedia rozlíšiť, kedy vymýšľajú niečo originálne a kedy vymýšľajú niečo bežné. Predškolské deti mali skôr tendenciu nadhodnocovať svoje nápady, pričom vysoškolskí študujúci ich skôr podhodnocovali... ale bola tam jedna skupina, približne rovnako veľká od materskej školy až po vysokú školu: ľudia, ktorí síce mali nízku kreativitu nápadov, ale vedeli o tom. To bol pomerne zásadný objav, ktorému sme sa venovali ďalej: tá otázka totiž je, prečo sú niektorí ľudia ok s tým, že podávajú nízky výkon? O tom ale už viac v ďalšom poste. :)

Preschool Picassos to University Underestimators: Are We Really As Creative As We Think? Have you ever wondered how people perceive their own creativity? Our study explores how people of all ages view their own creativity. We focused on "divergent thinking" - coming up with lots of ideas. We found that some people tend to overestimate their creative abilities, while others underestimate...

Vedeli ste, že nádej zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní nášho života? 🌱 Psychologický výskum poukazuje na jej hlboký vplyv na našu duševnú pohodu.

Štúdie naznačujú, že jednotlivci s vyššou mierou nádeje majú tendenciu zvládať výzvy s väčšou odolnosťou. Nádej pôsobí ako silný motivačný faktor, ktorý podnecuje naše úsilie o dosiahnutie cieľov a túžob. 🚀 Oslávme teda Nový rok s nádejou, že bude lepší ako ten rok predošlý. 🤍

Sme hlboko zasiahnutí udalosťami, ktoré sa odohrali včera na našej filozofickej fakulte. Tento obrázok obsahuje niekoľko užitočných rád, ako sa vysporiadať s emóciami spojenými s touto tragickou udalosťou. Veríme, že ako komunita sa dokážeme navzájom podporiť a spoločne nájsť silu prekonať túto ťažkú chvíľu. 🕊️

zde alespoň pár doporučení pro studenty vysokých škol, kteří jsou (byť nepřímo) zasaženi včerejší tragickou událostí na FF UK

Po dlhšej odmlke sme si s Kamilou vraveli, že by sme mohli poinformovať o tom, kam sa profesne uberáme a aké témy riešime. Za posledné obdobie nám totiž vyšlo niekoľko vedeckých štúdií, ktoré sú dobre uplatniteľné nielen v našej akademickej bubline, ale hlavne v praxi organizácií a tímov, ktoré sa snažia inovovať a musia kreatívne riešiť nerutinné problémy. 🧠💡🎨 V tejto poslednej štúdii sme napríklad prišli na to, že ak ľudia chcú vytvárať vysoko originálne riešenia, nestačí mať kopec nápadov, ale musíme každý nápad vedieť aj presne ohodnotiť (je to dosť nové? je to dostatočne užitočné?) a musíme tiež vedieť porovnať, ako dobrý je ten nápad v porovnaní s nápadmi iných ľudí. Musíme teda využívať našu metakogníciu, schopnosť premýšľať o svojom myslení. 🕵️‍♂️ Výhodou je, že ak sa už raz naučíme, ako myslieť o svojich nápadoch, táto schopnosť je dobre prenositeľná z jedného problému na druhý. ;) O tom, ako to všetko funguje, popíšeme v nasledujúcich postoch.

Unlocking Creativity: How Understanding Your Own Thinking Boosts Your Creative Powers In this study, we explored how understanding our own thinking process, known as metacognition, can enhance our creativity. We found that being accurate in evaluating our creative ideas is crucial for achieving high levels of creativity. Imagine it like having a map of your mind that helps you naviga...

Milé klientky, klienti, v nasledujúcom výskume sa zaujímame o to, ako rôznorodo ľudia pristupujú k riešeniu problémov. Ak by ste nám pomohli vyplnením nasledujúceho dotazníku, budeme Vám vďační! 🙂➡ https://bit.ly/kralicek_BC

Toto je dobrý post od nášho obľúbeného Adama Granta, sám o sebe si ale zaslúži trošku rozviesť. Možno ste sa niekedy stretli s tzv. Bloomovou taxonómiou vzdelávacích cieľov, ktorá hovorí o tom, ako sa má človek učiť. Pred pár rokmi vznikla jej revidovaná verzia, ktorá to má tak, že:

(1) povrchové učenie je čisté zapamätanie si vedomosti, ktorou sa zaoberáme; povrchové učenie je to preto, lebo síce si niečo pamätáme, ale je nám to v podstate na nič (toto kritizuje Grant a toto je to, čo sa väčšinou deje v školách: "Aha, toto je jedovatá bobuľa!", "Aha, toto je päť efektívnych manažérskych stratégií!"; obe vedomosti sú nám zbytočné, ak ich nevyužijeme v praxi);

(2) nasleduje porozumenie vedomosti (toto sa často mylne považuje za cieľ učenia v škole);

(3) a teraz je tu aplikácia, pri ktorej sa na chvíľu zastavme; aplikovať vedomosť je v poriadku, ale v tomto bode hovoríme iba o tom, že vezmeme niečo, čo sme sa naučili, a aplikujeme to v správnom kontexte (Viem, že táto bobuľa je jedovatá, tak ju nebudem jesť; viem, že táto stratégia vedenia ľudí je efektívna v takejto situácii, tak ju použijem.); ale pozor, stále existujú ešte ďalšie roviny toho, čo môžeme s vedomosťou spraviť;

(4) môžeme ju napríklad analyzovať, aby sme pochopili jednotlivé zákonitosti toho, ako daná vedomosť funguje (Prečo je bobuľa jedovatá, prečo táto manažérska stratégia má vlastne fungovať? Toto sú otázky, ktoré často vidíte u detí, kým nemajú negatívnu skúsenosť s učením - napríklad nadané deti dokážu svojimi otázkami dohnať svojich učiteľov či učiteľky k slzám...);

(5) a zároveň môžeme vedomosť hodnotiť, posudzovať, evaluovať; teda vyhodnotiť rôzne aspekty vedomosti (Je táto bobuľa jedovatá v každom kontexte? Je táto manažérska stratégia vhodná pre rôzne typy ľudí?);

(6) až sa napokon dostávame k finálnemu cieľu učenia: kreatívnemu pretvoreniu vedomosti tak, aby bola vhodná pre každý kontext; inými slovami, vezmeme vedomosť, pochopíme ju, rozoberieme ju na drobné a vezmeme to, čo z danej vedomosti funguje v danej situácii a zvyšok si odložíme na neskôr; takto dokážeme z jedovatej bobule vyrobiť lieky a z efektívnych manažérskych stratégií vlastný štýl riadenia ľudí.

Toto je inak v skratke aj dôvod, prečo sa výskumne venujeme kreativite vo vzdelávaní ;) :) Školy nemajú vychovávať robotov, ktorí budú dookola robiť to isté, ale tvorivých ľudí, ktorí dokážu posúvať ďalej seba i svet okolo seba. :)

Milé klientky, milí klienti, máme na Vás prosbu! V rámci našej praxe sa za Slovensko zúčastňujeme medzinárodného výskumu, ktorý umožní vytvoriť nové diagnostické nástroje. 🤓 Budeme Vám veľmi vďační, ak nám pomôžete a vyplníte nasledujúci krátky (5-minútový) dotazník ➡ https://www.surveymonkey.com/r/validSRcom Ďakujeme!🙂

Kamila včera vo vedeckej cukrárni pre Veda na dosah prednášala pre študentov a študentky gymnázia na Grösslingovej o tom, ako akademické ciele, ktoré si stanovujeme ovplyvňujú našu motiváciu učiť sa a emócie, ktoré pri učení zažívame. Záznam z podujatia bude zverejnený na YouTubovom kanáli vedy na dosah, dáme vedieť :)

Photo by Jan Lastinec.

K prvému dňu nového školského roka. Kamila o efektívnych kognitívnych a metakognitívnych stratégiách učenia sa. ;)

Skúma, ako sa správne učiť: Dookola si čítať text a podčiarkovať nie je efektívne Na vysokú školu prichádzajú gymnazisti, ktorí očakávajú, že dostanú kľúčové informácie v prezentácii. Keď im dáme článok, text či učebnicu, nevedia si vytiahnuť to podstatné, hovorí výskumníčka Kamila Urban.