AMRT IP

AMRT IP

Compartilhar

Informações para nos contactar, mapa e direções, formulário para nos contactar, horário de funcionamento, serviços, classificações, fotos, vídeos e anúncios de AMRT IP, Organização sem fins lucrativos, Dili.

O Arquivo & Museu da Resistência Timorense (AMRT IP), criado em 2005, é uma instituição vocacionada para a preservação da memória e do património histórico nacional e para a divulgação dos valores da Luta de Resistência do Povo de Timor-Leste.

Photos from AMRT IP's post 02/06/2026

𝐀𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏 𝐀𝐬𝐞𝐥𝐞𝐫𝐚 𝐏𝐫𝐞𝐩𝐚𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐈𝐧𝐚𝐠𝐮𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐂𝐡𝐚𝐦𝐚 𝐄𝐭𝐞𝐫𝐧𝐚: “𝐅𝐚𝐥𝐭𝐚 𝐅𝐮𝐥𝐚𝐧 𝟓, 𝐒𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐓𝐞𝐧𝐤𝐞 𝐌𝐚́𝐬𝐢𝐦𝐮”

‎𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟎𝟐 𝐉𝐮𝐧̃𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔– tersa-feira ne’e, Diretór Ezekutivu Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, (AMRT, IP), Jorge Alves ‘We Moris’, lidera enkontru preparasaun ba inagurasaun Chama Eterna, monumentu ne’ebé sei sai símbolu onra no glória ba erói feto no mane rezisténsia nian.

‎Enkontru ne’ebé realiza iha salaun AMRT, IP diskute roteiru asaun konkretu hahú Juñu to’o loron inagurasaun, 28 Novembru 2026.

‎ Diretór Ezekutivu deklara ofisialmente katak ekipa tomak AMRT, IP nian sei asume papél nu’udar komisaun organizadora hodi garante susesu serimónia nasionál ne’e.


‎“𝐻𝑎ℎ𝑢́ 𝑎𝑔𝑜𝑟𝑎, 𝑡𝑒𝑛𝑘𝑒 ℎ𝑎𝑙𝑜 𝑝𝑟𝑒𝑝𝑎𝑟𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛 𝑛𝑒’𝑒𝑏𝑒́ 𝑚𝑎́𝑠𝑖𝑚𝑢 𝑡𝑎𝑛𝑏𝑎 𝑖𝑡𝑎 𝑖ℎ𝑎 𝑑𝑒’𝑖𝑡 𝑓𝑢𝑙𝑎𝑛 5 𝑛𝑖𝑎 𝑙𝑎𝑟𝑎𝑛 𝑏𝑎 𝑖𝑛𝑎𝑔𝑢𝑟𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛 𝐶ℎ𝑎𝑚𝑎 𝐸𝑡𝑒𝑟𝑛𝑎,”.

‎ Nia subliña tempu badak ezije serbisu koletivu, disiplina no fokus totál husi diresaun hotu.

‎Alende preparasaun ba 28 Novembru, ‘We Moris’ mós informa katak AMRT, IP sei realiza atividade komemorativa iha fulan Agostu, liuliu hodi selebra Loron FALINTIL, Atividade sira seluk sei la’o tuir kalendáriu regulár no ajusta ba kapasidade orsamentu ne’ebé iha.

‎Inagurasaun Chama Eterna la’ós de’it atu loke monumentu foun ida, Nia maka promesa Estadu nian katak ahi ne’ebé lakan iha ai-laran, iha foho-leet, no iha dadur laran, sei la mate tan iha ukun-an nia laran.

Photos from AMRT IP's post 01/06/2026

𝐌𝐈𝐍𝐈𝐒𝐓𝐑𝐔 𝐃𝐄𝐅𝐄𝐙𝐀 𝐒𝐀̃𝐎 𝐓𝐎𝐌𝐄́ 𝐄 𝐏𝐑𝐈́𝐍𝐂𝐈𝐏𝐄 𝐇𝐎𝐑𝐀́𝐂𝐈𝐎 𝐒𝐎𝐔𝐒𝐀 𝐕𝐈𝐙𝐈𝐓𝐀 𝐀𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏 𝐇𝐀𝐑𝐄𝐄 𝐈𝐒𝐓𝐎́𝐑𝐈𝐀 𝐋𝐔𝐓𝐀 𝐏𝐎𝐕𝐔 𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑𝐄𝐍𝐒𝐄 𝐍𝐈𝐀𝐍

𝐃𝐢𝐥𝐢, 𝟎𝟏 𝐉𝐮𝐧̃𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔, Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, Institutu Públiku (AMRT, IP), Segunda-feira ne’e, simu vizita espesiál hosi bainaka onra, Ministru Defeza São Tomé e Príncipe Sr. Horácio Castro da Trindade de Sousa, ne’ebé hakat mai edifisiu AMRT, IP hodi haree no rona direta istória ne’ebé prezerva no konserva hela iha expozisaun permanente AMRT, IP

Durante vizita ne’e, ofisiál guiada sira felisita votu bem-vindu ba prezensa eis Brigadeiru Jenerál atuál ministru Defeza São Tomé e Príncipe Sr. Horácio Castro da Trindade de Sousa ne’e, tanba bele disponibiliza tempu hodi to’o mai uma istória AMRT, IP hodi koñese lider no povu timorense ne’ebé sai protagonista ba luta to’o ukun rasik-an hosi kedas tinan 1975 to’o restaurasaun Indepedénsia iha tinan 2002

Governante Santomense ne’e, kuriozu hodi rona no lansa pergunta balun ba ofisiál guiada Sr. Rivelino Gouveia ne’ebé guia vizita ne’e tanba hare’e istória luta povu timorense nian kuaze hanesan ho povu Santomense nian.

Termina vizita ne’e, eis Brigadeiru Jenerál atuál Ministru Defeza Horácio Castro da Trindade de Sousa asina livru onra hodi hakerek hela mensajen iha livru vizita AMRT, IP

Photos from AMRT IP's post 01/06/2026

𝐃𝐢𝐫𝐞𝐭𝐨́𝐫 𝐄𝐳𝐞𝐤𝐮𝐭𝐢𝐯𝐮 𝐇𝐮𝐬𝐮 𝐗𝐞𝐟𝐢𝐚 𝐤𝐚𝐝𝐚 𝐝𝐢𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐒𝐢𝐫𝐚 𝐓𝐚𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐏𝐥𝐚𝐧𝐮 𝐩𝐫𝐨𝐠𝐫𝐚𝐦𝐚 𝐧𝐨 𝐎𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟕.

‎𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟎𝟏 𝐉𝐮𝐧̃𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔– Laiha tan “embairomentu orsamentu tun-sa’e”. Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, IP (AMRT, IP) hahú kedas ohin trasa dalan ba 2027.

‎Segunda-feira ne’e, Diretór Ezekutivu AMRT, IP, Jorge Alves ‘We Moris’, lidera enkontru jerál ho kargu xefia no funsionáriu tomak hodi define prioridade programa no orsamentu ba tinan fiskál 2027 nian.

‎Iha enkontru ne’e Sr.Jorge Alves ‘We Moris’ fó orientasaun klaru ba kada diresaun.

‎ “𝘙𝘦𝘬𝘶𝘳𝘴𝘶 𝘜𝘮𝘢𝘯𝘶 𝘵𝘦𝘯𝘬𝘦 𝘩𝘢𝘭𝘰 𝘱𝘭𝘢𝘯𝘶 𝘳𝘦𝘬𝘳𝘶𝘵𝘢𝘮𝘦𝘯𝘵𝘶 𝘵𝘪𝘯𝘢𝘯 𝘰𝘪𝘯 𝘯𝘪𝘢𝘯 𝘢𝘨𝘰𝘳𝘢, 𝘛𝘢𝘶 𝘬𝘦𝘥𝘢𝘴 𝘦𝘮𝘢 𝘯𝘢’𝘪𝘯 𝘩𝘪𝘳𝘢 𝘮𝘢𝘬𝘢 𝘪𝘵𝘢 𝘱𝘳𝘦𝘴𝘪𝘻𝘢, 𝘵𝘢𝘯𝘣𝘢 𝘰𝘳𝘴𝘢𝘮𝘦𝘯𝘵𝘶 2027 ."

‎Pontu prinsipál 9 ne’ebé sai prioridade ba OJE 2027 maka:

‎1. Rekrutamentu Espesializadu: Istoriadór no tékniku sira tenke iha orsamentu própriu atu rekruta ema tuir área espesífiku iha 2027.

‎2. Prazu ba Xefia: Semana ne’e, Diretór no Xefe Departamentu sira tenke aprezenta ona planu programa ho kustu detalladu.

‎3. Servisu Koletivu: Halakon servisu mesak-mesak, Disiplina ekipa maka xave ba ezekusaun.

‎4. Reforsa EdukativaHo númeru vizitante ba espozisaun permanente ne’ebé aumenta bebeik, presiza koloka “fini di’ak” – funsionáriu kompetente – iha parte edukativa hodi simu públiku.

‎5. Diresaun Segunda luta Tenke hatama planu rekrutamentu 2027 nian, foka ba kandidatu ne’ebé iha kapasidade no komprende setór petrolíferu.

‎6. Komunikasaun Tau iha planu orsamentu estabelesimentu Rádiu FM no Televizaun AMRT, IP nian, no hahú identifika parseiru doadór poténsiál sira.

‎7. Chama Eterna: inaugura monumentu Chama Eterna iha 28 Novembru 2026.
‎8. Kualidade Proposta: Hahú agora, proposta programa planu orsamentu hotu tenke hakerek ho padraun aas – “hanesan ema matenek maka hakerek” atu bele foti no dignifika muzeu.

‎9. Ajenda Juñu: Iha 19 Juñu 2026, AMRT, IP sei halo lansamentu brosura institusionál no sei partisipa mós iha selebrasaun aniversáriu ba dala 80 Primeiru-Ministru Kay Rala Xanana Gusmão nian.

‎Enkontru ne’e taka ho mensajen firme husi Diretór Ezekutivu: planu di’ak maka fundasaun ba orsamentu di’ak. Orsamentu di’ak maka dalan ba muzeu ne’ebé forte.

Photos from AMRT IP's post 01/06/2026

𝐄𝐒𝐓𝐔𝐃𝐀𝐍𝐓𝐄 𝐅𝐀𝐊𝐔𝐋𝐃𝐀𝐃𝐄 𝐓𝐔𝐑𝐈𝐒𝐌𝐔 𝐔𝐍𝐓𝐋 𝐊𝐎𝐍𝐒𝐈𝐃𝐄𝐑𝐀 𝐈𝐒𝐓𝐎́𝐑𝐈𝐀 𝐍𝐄’𝐄𝐁𝐄́ 𝐀𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏 𝐏𝐑𝐄𝐙𝐄𝐑𝐕𝐀 𝐍𝐎 𝐊𝐎𝐍𝐒𝐄𝐑𝐕𝐀 𝐇𝐀𝐍𝐄𝐒𝐀𝐍 𝐎𝐁𝐑𝐀 𝐕𝐀𝐋𝐈𝐎𝐙𝐀 𝐁𝐀 𝐉𝐄𝐑𝐀𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐅𝐎𝐔𝐍 𝐀𝐓𝐔 𝐇𝐀𝐌𝐄𝐓𝐈𝐍 𝐒𝐄𝐍𝐓𝐈𝐃𝐔 𝐏𝐄𝐑𝐓𝐄𝐍𝐒𝐄

‎𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟎𝟏 𝐉𝐮𝐧̃𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔, Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, Institutu Públiku (AMRT, IP), Segunda-Feira ne’e ho onra fó Bem-vindu ba Professora Alexnadra de Araújo hamutuk ho estudante 26 hosi Departamentu Arte no Jestaun Produsaun Kultural, Fakuldade Turismu , Universidade Nasionál Timor-Lorosa’e (UNTL) halo’o sira nian vizita estudu mai uma lulik AMRT, IP ne’ebé prezerva hela memoria passadu kona-ba jornada luta libertasaun Patria.

Durante vizita estudu ne’e, estudante sira hetan espliksaun hosi ofisiál guiada AMRT, IP nian, Rivelino Gouveia hodi introdús fazeadamente, hahú ho ezisténsia AMRT, IP no nia papél sira, prosesu rekolla dokumentu istóriku hanesan, karta, fotografia, uniforme FALINTIL, objetu funu (arma) no replikasaun abrigu saudozu Nino Konis Santana nian no istória jornada luta ne’e hahú hosi 1975 to’o restaurasaun Indepedénsia 2002

Memoria luta ne’ebé AMRT, IP prezerva no konserva iha expozisaun hanesan mensajairu diamante ne’ebé reprezenta dedikasaun, korajen, abnegasaun, konviksaun no boa-fé eroi no eroina sira nian ne’ebé absolutamente presta hodi hetan direitu soberania hodi nasaun ida ne’e hamrik núdar Repúblika Demokrátika Timor-Leste

Estudante sira konsidera AMRT, IP hanesan biblioteka nasionál ne’ebé asegura obra valioza ne’ebé presiza tebes ba jerasaun foun atu vizita no aprende memoria pasadu sira hodi hametin sentidu pertense ba nasaun no valoriza terus no mate ne’ebé eroi no eroina sira oferese hodi sosa ukun rasik an ida ne’e.

“𝐴𝑚𝑖 ℎ𝑜𝑠𝑖 𝑒𝑠𝑡𝑢𝑑𝑎𝑛𝑡𝑒 𝑠𝑒𝑚𝑒𝑠𝑡𝑟𝑒 𝐼𝐼𝐼 𝐷𝑒𝑝𝑎𝑟𝑡𝑒𝑚𝑒𝑛𝑡𝑢 𝐴𝑟𝑡𝑒 𝑛𝑜 𝐽𝑒𝑠𝑡𝑎𝑢𝑛 𝑃𝑟𝑜𝑑𝑢𝑠𝑎𝑢𝑛 𝐾𝑢𝑙𝑡𝑢𝑟𝑎𝑙, 𝐹𝑎𝑘𝑢𝑙𝑑𝑎𝑑𝑒 𝑇𝑢𝑟𝑖𝑠𝑚𝑢 𝑈𝑁𝑇𝐿, 𝑎𝑚𝑖 𝑣𝑖𝑧𝑖𝑡𝑎 𝑓𝑎𝑡𝑖𝑛 𝑛𝑒’𝑒 𝑡𝑎𝑛𝑏𝑎 𝑓𝑎𝑡𝑖𝑛 𝑛𝑒’𝑒 𝑝𝑟𝑒𝑧𝑒𝑟𝑣𝑎 𝑖𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑎 ℎ𝑎𝑛𝑒𝑠𝑎𝑛 𝐵𝑖𝑏𝑙𝑖𝑜𝑡𝑒𝑘𝑎 𝑛𝑎𝑠𝑖𝑜𝑛𝑎́𝑙 𝑛𝑜 𝑠𝑎𝑖 𝑚𝑜́𝑠 𝑠𝑖́𝑡𝑖𝑢 𝑡𝑢𝑟𝑖́𝑠𝑚𝑢 𝑖𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑘𝑢, 𝑡𝑎𝑛𝑏𝑎 𝑛𝑒’𝑒 𝑖𝑚𝑝𝑜𝑟𝑡𝑎𝑛𝑡𝑒 𝑡𝑒𝑏𝑒𝑠 𝑚𝑎𝑖 𝑎𝑚𝑖 ℎ𝑎𝑛𝑒𝑠𝑎𝑛 𝑒𝑠𝑡𝑢𝑑𝑎𝑛𝑡𝑒 𝑛𝑜 𝑗𝑒𝑟𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛 𝑓𝑜𝑢𝑛 𝑎𝑡𝑢 𝑎𝑝𝑟𝑒𝑛𝑑𝑒 𝑖𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑎 𝑙𝑎’𝑜𝑠 𝑎𝑝𝑟𝑒𝑛𝑑𝑒 𝑑𝑒’𝑖𝑡 𝑠𝑖𝑒́𝑛𝑠𝑖𝑎 𝑖ℎ𝑎 𝐾𝑎𝑚𝑝𝑢𝑠”

Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, Institutu Públiku (AMRT, IP) hola nia papél atu prezerva no konserva memoria luta hodi sai hanesan patrimoniu istóriku no aliserse ba hametin sentidu nasionalismu no patriotismu.

Photos from AMRT IP's post 01/06/2026

A𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏 Partisipa 𝐒𝐞𝐫𝐢𝐦𝐨́𝐧𝐢𝐚 𝐈𝐬𝐚𝐫 𝐁𝐚𝐧𝐝𝐞𝐢𝐫𝐚 𝐒𝐞𝐦𝐚𝐧𝐚 𝐃𝐚𝐡𝐮𝐥𝐮𝐤 Ba 𝐅𝐮𝐥𝐚𝐧 𝐉𝐮𝐧̃𝐮


𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟎𝟏 𝐉𝐮𝐧̃𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔 –Hahú fulan foun ho espíritu nasionalizmu no kompromisu servisu nian. Segunda-feira semana ne'e, Diretór Ezekutivu Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, IP (AMRT, IP), Jorge Alves ‘We Moris" hamutuk ho kargu xefia no funsionáriu sira, marka prezensa iha serimónia isar bandeira semana dahuluk fulan Juñu tinan 2026, ne’ebé realiza iha resintu Palásiu Governu.

‎Iha diskursu Inspetór Serimónia, Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Loro Dias Ximenes, subliña isar bandeira semana dahuluk marka ofisialmente enserramentu servisu semestre dahuluk nian no rekoñese kontribuisaun funsionáriu hotu nian.

‎𝑅𝑒𝑙𝑎𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑢 𝑠𝑒𝑚𝑒𝑠𝑡𝑟𝑒 𝑑𝑎ℎ𝑢𝑙𝑢𝑘 𝑛𝑒’𝑒𝑏𝑒́ 𝑀𝑖𝑛𝑖𝑠𝑡𝑒́𝑟𝑖𝑢 𝐹𝑖𝑛𝑎𝑛𝑠𝑎𝑠 𝑓𝑜𝑖𝑛 𝑓𝑜́ 𝑠𝑎𝑖 ℎ𝑎𝑡𝑢𝑑𝑢 𝑘𝑎𝑡𝑎𝑘 𝑖𝑡𝑎 𝑓𝑜𝑖𝑛 𝑒𝑧𝑒𝑘𝑢𝑡𝑎 𝑂𝑟𝑠𝑎𝑚𝑒𝑛𝑡𝑢 𝐽𝑒𝑟𝑎́𝑙 𝐸𝑠𝑡𝑎𝑑𝑢 ℎ𝑜 𝑝𝑢𝑟𝑠𝑒𝑛𝑡𝑢 30% 𝑑𝑒’𝑖𝑡, t𝑎m𝑏𝑎 𝑛𝑒’𝑒, 𝑖𝑡𝑎 𝑡𝑒𝑛𝑘𝑒 𝑠𝑒𝑟𝑣𝑖𝑠𝑢 𝑚𝑎𝑘𝑎’𝑎𝑠 𝑙𝑖𝑢𝑡𝑎́𝑛 𝑖ℎ𝑎 𝑠𝑒𝑚𝑒𝑠𝑡𝑟𝑒 𝑑𝑎𝑟𝑢𝑎𝑘,”

‎Nia husu ba funsionáriu públiku no ajente administrasaun públika sira atu servisu ho disiplina, kumpre oras servisu, no hatudu rezultadu konkretu iha ida-idak nia kna’ar.


‎Partisipasaun AMRT, IP nian iha serimónia ne’e hatudu instituisaun nia kompromisu la’ós de’it atu prezerva memória pasadu nian, maibé mós atu hamriik hamutuk ho mákina Estadu hodi harii futuru.

Photos from AMRT IP's post 31/05/2026

𝐃𝐢𝐫𝐞𝐭𝐨́𝐫 𝐄𝐳𝐞𝐤𝐮𝐭𝐢𝐯𝐮 𝐀𝐌𝐑𝐓,𝐈𝐏 𝐒𝐢𝐦𝐮 𝐓𝐮𝐫𝐢𝐬𝐭𝐚 𝐈𝐧𝐝𝐨𝐧𝐞𝐬𝐢𝐚 𝐇𝐮𝐬𝐢 𝐉𝐚𝐤𝐚𝐫𝐭𝐚 𝐀𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐏𝐚𝐬𝐚𝐝𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐀𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏

‎ 𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟑𝟏 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔 – Istória la haluha, no lisaun pasadu nian sai ponte ba amizade. domingu semana ne’e, Diretór Ezekutivu Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, IP (AMRT, IP) simu delegasaun turista husi Jakarta, Indonézia, ne’ebé hakarak haree besik espozisaun permanente hodi komprende memória luta Timor-Leste nian.

Delegasaun ne’e vizita sala espozisaun AMRT, IP nian hodi observa fotografia, filmajen arkivu no objetu sira ne’ebé konta istória tempu rezisténsia nian, inklui períodu invazaun militár Indonézia 1975-1999.

‎Diretór Ezekutivu AMRT, IP, Jorge Alves ‘We Moris’, apresia vontade turista Indonézia sira nian.

“𝐴𝑚𝑖 𝑎𝑝𝑟𝑒𝑠𝑖𝑎 𝑡𝑒𝑏𝑒𝑠 𝑡𝑎𝑛𝑏𝑎 𝑖𝑚𝑖 𝑚𝑎𝑖 𝑏𝑢𝑘𝑎 ℎ𝑎𝑡𝑒𝑛𝑒 𝑖𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑎 ℎ𝑜 𝑙𝑎𝑟𝑎𝑛 𝑛𝑎𝑘𝑙𝑜𝑘𝑒, 𝐻𝑎𝑡𝑒𝑛𝑒 𝑝𝑎𝑠𝑎𝑑𝑢 𝑚𝑎𝑘𝑎 𝑑𝑎𝑙𝑎𝑛 𝑑𝑖’𝑎𝑘 𝑙𝑖𝑢 𝑎𝑡𝑢 ℎ𝑎𝑟𝑖𝑖 𝑓𝑢𝑡𝑢𝑟𝑢 𝑑𝑎𝑚𝑒 𝑛𝑖𝑎𝑛 𝑒𝑛𝑡𝑟𝑒 𝑝𝑜𝑣𝑢 𝑟𝑢𝑎,”.‎
‎Reprezentante delegasaun turista husi Jakarta espresa sira-nia sentimentu hafoin vizita.

“𝐴𝑚𝑖 𝑜𝑟𝑔𝑢𝑙𝑙𝑢 ℎ𝑎𝑟𝑒𝑒 𝑜𝑖𝑛𝑠𝑎́ 𝐴𝑀𝑅𝑇, 𝐼𝑃 𝑘𝑜𝑛𝑠𝑒𝑟𝑣𝑎 𝑚𝑒𝑚𝑜́𝑟𝑖𝑎 𝑝𝑎𝑠𝑎𝑑𝑢 𝑛𝑒’𝑒 𝑏𝑎 𝑗𝑒𝑟𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛 𝑏𝑎 𝑗𝑒𝑟𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛, 𝐴𝑚𝑖 𝑚𝑜́𝑠 𝑎𝑝𝑟𝑒𝑠𝑖𝑎 𝑒𝑠𝑝𝑖́𝑟𝑖𝑡𝑢 𝑙𝑢𝑡𝑎 𝑇𝑖𝑚𝑜𝑟𝑜𝑎𝑛 𝑠𝑖𝑟𝑎-𝑛𝑖𝑎𝑛 ℎ𝑜𝑑𝑖 ℎ𝑎𝑠𝑜𝑟𝑢 𝑖𝑛𝑣𝑎𝑧𝑎𝑢𝑛 𝑚𝑖𝑙𝑖𝑡𝑎́𝑟 𝐼𝑛𝑑𝑜𝑛𝑒́𝑧𝑖𝑎 𝑡𝑜’𝑜 𝑖𝑘𝑢𝑠 ℎ𝑒𝑡𝑎𝑛 𝑢𝑘𝑢𝑛 𝑟𝑎𝑠𝑖𝑘-𝑎𝑛,”.‎
‎Vizita amizade ne’e remata ho omenajen ba figura rezisténsia sira iha espozisaun permanente Resintu Muzeu Rezisténsia nian.

Turista sira para kleur iha painél sira ne’ebé hatudu sakrifísiu jerasaun tuan nian ba libertasaun nasionál.

‎Istória entre Timor-Leste ho Indonézia nakonu ho kanek, maibé mós ho kbiit atu kura, Bainhira turista husi Jakarta hakat mai muzeu la’ós atu nega pasadu, maibé atu rona no aprende husi ne’e, signifika memória sai ona pontu enkontru nian, la’ós fahe-malu nian.

AMRT, IP sei nafatin rai no fahe memória furak ida-ne’e – memória kona-ba terus, kona-ba vitória, no kona-ba kapasidade umanu atu perdua no harii fali dame, Tanba nasaun rua ne’ebé komprende malu nia istória, sei la’o hamutuk ba dame.

Photos from AMRT IP's post 31/05/2026

𝐔𝐄 𝐇𝐚𝐦𝐞𝐭𝐢𝐧 𝐏𝐚𝐫𝐬𝐞𝐫𝐢𝐚 𝐡𝐨 𝐓𝐢𝐦𝐨𝐫-𝐋𝐞𝐬𝐭𝐞: 𝐃𝐞𝐥𝐞𝐠𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐁𝐫𝐮𝐱𝐞𝐥𝐚𝐬 𝐕𝐢𝐳𝐢𝐭𝐚 𝐀𝐌𝐑𝐓, 𝐈𝐏 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐇𝐚𝐫𝐞𝐞 𝐌𝐞𝐦𝐨́𝐫𝐢𝐚 𝐋𝐮𝐭𝐚 𝐧𝐢𝐚𝐧

‎𝐃𝐢́𝐥𝐢, 𝟑𝟏 𝐌𝐚𝐢𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟔 – Maski domingu, loron deskansu ba Timoroan barak, odamatan Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, IP (AMRT, IP) loke nafatin no Simu delegasaun altu nivel husi Uniaun Europeia ne’ebé hakat dook husi Bruxelas mai Díli atu haree besik memória luta Timor-Leste nian no tetu dalan ba koperasaun futuru.

‎Delegasaun UE kompostu husi Peteris Ustubs, Diretór ba Ázia no Pasífiku iha Diresaun-Jerál Parseria Internasionál Komisaun Europeia; Thorsten Bargfrede, Embaixadór UE iha Timor-Leste; no Iotam Lerer, Xefe Koperasaun Delegasaun UE. Sira hala’o enkontru ho Diretór Ezekutivu AMRT, IP, Jorge Alves ‘We Moris’, akompaña husi kargu xefia sira.

‎Diretór Ezekutivu AMRT, IP, Jorge Alves ‘We Moris’, hato’o agradesimentu ba vizita ne’e.

‎“𝑉𝑖𝑧𝑖𝑡𝑎 𝑛𝑒’𝑒 𝑝𝑎𝑠𝑢 𝑖𝑚𝑝𝑜𝑟𝑡𝑎𝑛𝑡𝑒 𝑖𝑑𝑎 𝑎𝑡𝑢 𝑘𝑒𝑠𝑖 𝑚𝑒𝑡𝑖𝑛 𝑙𝑖𝑢𝑡𝑎́𝑛 𝑟𝑒𝑙𝑎𝑠𝑎𝑢𝑛 𝑏𝑖𝑙𝑎𝑡𝑒𝑟𝑎𝑙 𝑇𝑖𝑚𝑜𝑟-𝐿𝑒𝑠𝑡𝑒 ℎ𝑜 𝐵𝑟𝑢𝑥𝑒𝑙𝑎𝑠 𝑖ℎ𝑎 𝑓𝑢𝑡𝑢𝑟𝑢 𝑜𝑖𝑛𝑚𝑎𝑖, 𝑀𝑢𝑧𝑒𝑢 𝑠𝑒𝑖 𝑛𝑎𝑓𝑎𝑡𝑖𝑛 𝑛𝑎𝑘𝑙𝑜𝑘𝑒 𝑏𝑎 𝑘𝑜𝑚𝑢𝑛𝑖𝑑𝑎𝑑𝑒 𝑖𝑛𝑡𝑒𝑟𝑛𝑎𝑠𝑖𝑜𝑛𝑎́𝑙 𝑛𝑜 𝑏𝑎 𝐵𝑟𝑢𝑥𝑒𝑙𝑎𝑠,”

‎Peteris Ustubs espresa nia apresiasaun ba papél muzeu nian.

‎ “𝐴𝑚𝑖 𝑎𝑝𝑟𝑒𝑠𝑖𝑎 𝑡𝑒𝑏𝑒𝑠 𝑘𝑛𝑎𝑎𝑟 𝐴𝑀𝑅𝑇, 𝐼𝑃 𝑛𝑖𝑎𝑛, 𝑀𝑎𝑠𝑘𝑖 𝑜ℎ𝑖𝑛 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑛 𝑑𝑜𝑚𝑖𝑛𝑔𝑢, 𝑖𝑚𝑖 𝑘𝑜𝑛𝑡𝑖𝑛𝑢𝑎 𝑠𝑒𝑟𝑣𝑖𝑠𝑢 ℎ𝑜𝑑𝑖 𝑓𝑎ℎ𝑒 𝑖𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑎 𝑚𝑎𝑖 𝑎𝑚𝑖, 𝐼𝑠𝑡𝑜́𝑟𝑖𝑎 𝑙𝑢𝑡𝑎 𝑇𝑖𝑚𝑜𝑟-𝐿𝑒𝑠𝑡𝑒 𝑛𝑖𝑎𝑛 𝑑𝑖𝑓𝑖𝑠𝑖𝑙, 𝑚𝑎𝑖𝑏𝑒́ 𝑝𝑜𝑣𝑢 𝑘𝑜𝑛𝑠𝑒𝑔𝑒 𝑘𝑜𝑛𝑘𝑖𝑠𝑡𝑎 𝑖𝑛𝑑𝑒𝑝𝑒𝑛𝑑𝑒́𝑛𝑠𝑖𝑎,”

‎Nia hatutan, “Ami mai atu komprende klean liután istória Timor-Leste nian ho ninia dezafiu sira, Vizita ne’e atu haree besik liután pasadu, agora, no oinsá istória ne’e bele gia ita-nia parseria ba futuru.”

‎Hafoin enkontru, delegasaun UE vizita espozisaun permanente AMRT, IP nian hodi observa fotografia istórika, filmajen arkivu no objetu funu nian ne’ebé konserva hela, Sira espresa orgullu ba muzeu kontinua prezerva memória luta pasadu nian ba jerasaun foun sira.

‎Vizita iha loron domingu prova katak istória Timor-Leste nian la’ós de’it patrimóniu nasionál – maibé patrimóniu umanu ne’ebé mundu presiza rona, Bainhira Bruxelas hakat to’o Díli atu aprende husi ai-laran nia lisaun, ne’e konfirma katak memória rezisténsia nian iha valór universál: hanorin kona-ba reziliénsia, dignidade no direitu fundamentál atu ukun-an.

‎AMRT, IP sei nafatin sai uma-mahon ba memória ne’e no loke odamatan ba mundu, Tanba bainhira komunidade internasionál komprende ita-nia pasadu ho laran, sira sei hamriik metin liután iha ita-nia sorin ba futuru.



Photos from AMRT IP's post 31/05/2026

ESTUDANTE UWCSEA VIZITA AMRT, IP ADMIRA HO ISTÓRIA LUTA POVU NIAN HASORU OKUPASAUN ILEGAL

Dili, 30 Maiu 2026, Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense Institutu Públiku (AMRT, IP) Sábadu Fim semana ne’e, simu tanba vizita ofiasiál ida hosi estudante no professor School United World College South East Asia (UWCSEA) kompostu hosi estudante nain 17 no professores nain 3.

Vizita hosi komunidade akadémiku hirak ne’e iha AMRT núdar ajenda importante durante sira nia vizita iha Timor-Leste, tanba konsidera istória luta mak núdar patrimoniu nasionál hosi nasaun ida nian ne’ebébrefleta tebes ba espíritu korajen no aten brani hosi nia povu rasik hodi kontra okupasaun ilegal

Vizita hosi estudante no professor na'in hirak ne'e guia diretamente hosi Sr. Marizio T. da Silva ho Sr. Jaime Francisco de Jesus da Silva hodi esplika ho klean ba vizitór Sira kona-ba vizaun no misaun AMRT, IP no esplika istoria hirak ne'ebé mostra iha espozisaun permanente Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense Institutu Públiku inklui istória luta ba ukun rasik-an (URA ) durante tinan 24


Professora Stephanie Wodew, afirma katak, estudante sira mai vizita uma istória ne’e hodi bele hatene istoria luta ba ukun an Timor-Leste nian ne’ebé prezerva no konserva hela iha AMRT, IP.

"Estudante sira ne'ebé vizita ohin mai iha ne'e, aprende buat barak no ami hotu admira tebes povu ida ne’e nia luta no ami hosi nasaun sira hanesan, Tailândia, Malásia, Índia, Japaun no seluk tan"

"Ami mós iha tempu besik sei halo Konférensia iha Timor-Leste ne’ebé sei ko'alia kona-ba Paz"

Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense Institutu Públiku kontinua nakloke ba públiku atu bele mai aprende istória rezisténsia iha expozisaun AMRT, IP no iha sala leitura kompletamente ho livru iha biblioteka atu bele fó espasu ba estudante no públiku atu bele lee no peskiza sientífika

30/05/2026

Semináriu iha ámbitu Komemorasaun ba tinan 24 Restaurasaun Independénsia Timor-Leste
Eselénsia,
Señor Jenerál Lere Anan Timur,
Señor Tenente-Jenerál Falur Rate Laek,
Señora Domingas Alves da Silva, “Bi Lou Mali”,
Magnífiku Reitor UNPAZ, Dr. Adolmando Soares Amaral,
Pro-Reitor no korpu dosente sira hotu
Reprezentante husi instituisaun Estadu,
Estimadu estudante sira husi UNPAZ, estudante no dosente sira husi Univiersidade no Institutu Superior sira hanesan: UNITAL, Instituto Superior Cristal, Instituto Canossa, DIT, São João Brito, UNTL, IOB, UCT, UNDIL no partisipante sira hotu,
Ho onra boot no ho sentidu responsabilidade ne’ebé kle’an, Arkivu & Muzeu Rezisténsia Timorense organiza semináriu ida-ne’e, iha ámbitu Komemorasaun ba tinan 24 Restaurasaun Independénsia Timor-Leste.
Loron 20 Maiu la’ós de’it loron ida atu selebra. Loron ida-ne’e mak momentu ida atu hanoin, atu reflete no atu hafoun fila fali ita-nia kompromisu. Tempu atu hateke fila fali ba dalan ne’ebé ita-nia povu liu ona: dalan ida ne’ebé nakonu ho terus, ho korajen, ho unidade no ho esperansa. Dalan ida ne’ebé lori Timor-Leste husi okupasaun ba liberdade, husi Rezisténsia ba Restaurasaun Independénsia, no husi luta ba sobrevivénsia ba konstrusaun Estadu.
Tema ne’ebé ohin halibur ita mak - “Hamutuk Ita Sei Harii Pátria ida ne’ebé justu, inkluzivu liu no reziliente liu tan” fó hanoin-hikas mai ita katak independénsia ne’e hetan hosi ema hotu-hotu nia luta, no ita hotu tenke kontinua harii. Pátria la harii de’it ho lei, edifísiu ka instituisaun. Pátria harii ho valores. Harii ho justisa, ho inkluzaun, ho solidariedade, ho respeitu ba memória, no ho sentidu responsabilidade nasionál.
Durante Rezisténsia, povu Timor hatudu ba mundu katak forsa nasaun ida la sukat de’it hosi kilat ka rekursu materiál. Maibé, forsa nasaun ida sukat hosi nia korajen. Sukat hosi nia unidade. Sukat hosi nia kapasidade atu reziste bainhira buat hotu-hotu lakon ona. Sukat hosi fiar kle’an ba futuru ida livre.
Tanba ne’e, subtema semináriu ida-ne’e - “Husi Rezisténsia ba Restaurasaun: Unidade, Estratéjia no Konstrusaun Estadu Timor-Leste” - importante tebes. Subtema ida-ne’e liga pasadu, prezente no futuru. Rezisténsia nu’udar eskola ida kona-ba organizasaun, disiplina, estratéjia no solidariedade. Restaurasaun Independénsia mak rezultadu husi luta naruk, luta kolektiva no luta hosi parte barak. No konstrusaun Estadu, ohin loron, mak kontinuidade husi ida luta ne’e: luta ba dignidade, ba soberania, ba justisa no ba moris-di’ak ita-nia povu nian.
Unidade mak forsa ida boot liu iha ita-nia istória. Unidade entre frente armada, frente klandestina no frente diplomátika. Unidade entre kombatente, joven, feto, lider komunitáriu, populasaun sivíl no timoroan sira iha rai-li’ur. Unidade ne’e mak hamoris nafatin Rezisténsia. Unidade ne’e mak halo Timor-Leste la lakon husi konsiénsia mundu nian.
Ohin loron, unidade ne’e kontinua presiza. Dezafiu sira la hanesan ona, maibé responsabilidade nafatin hanesan. Uluk, ita luta atu hetan liberdade. Ohin, ita luta atu konsolida dame, hametin instituisaun, promove justisa sosiál, valoriza ita-nia diversidade, no harii nasaun ida ne’ebé preparadu liu, inkluzivu liu no reziliente liu.
Iha semináriu ida-ne’e, ita sei iha onra atu rona testemuñu no reflesaun sira ho valór istóriku no nasionál ne’ebé boot.
Señor Jenerál Lere Anan Timur sei ko’alia mai ita kona-ba Maubai. Maubai reprezenta momentu fundamentál ida iha ita-nia luta. Ida-ne’e mak tempu reorganizasaun, tempu korajen no tempu vizaun estratéjika. Maski hasoru difikuldade boot, Rezisténsia hatene adapta-an, reorganiza-an no kontinua luta. Lisaun husi Maubai klaru: bainhira iha lideransa, disiplina, estratéjia no unidade, momentu ne’ebé susar liu bele transforma sai forsa atu manán.
Ho onra ita sei rona mós husi Señora Domingas Alves da Silva, “Bi Lou Mali”, kona-ba “Papél Feto nian iha Luta no iha Konstrusaun Estadu”, tanba istória Rezisténsia Timorense sei labele haktuir, bainhira la sura ho feto sira.

Sira sai mensajeira, organizadora, kombatente, kuidadora, edukadora, lider komunitária no ajente fundamentál iha klandestina. Dala barak, sira-nia kontribuisaun ho nonok de’it. Dala barak, sira-nia sofrimentu subar-an hela. Maibé sira-nia korajen fó moris ba família, komunidade no ba Rezisténsia ne’e rasik. Valoriza papél feto nian iha luta hanesan mos afirma katak konstrusaun Estadu tenke konta ho partisipasaun ema hotu nian, digna no rekoñesida husi feto Timoroan sira.
Señor Tenente-Jenerál Falur Rate Laek sei reflete kona-ba “Konstrusaun Estadu, Dezafiu no Futuru Nasaun”. Reflesaun ida-ne’e importante tebes, tanba independénsia la’ós pontu finál. Independénsia hanesan hahú responsabilidade foun ida. Harii Estadu presiza vizaun, estabilidade, seguransa, edukasaun, dezenvolvimentu no kompromisu ho interese nasionál. Ezije atu jerasaun ida-idak asume ninia parte iha defeza soberania no iha konstrusaun futuru.
Ekselénsias,
Señora no Señor sira,
Doben estudante sira mak ha’u hadomi,
Arkivu & Muzeu Rezisténsia Timorense iha misaun atu prezerva, estuda, dokumenta, investiga no divulga memória Rezisténsia. Ita rai hela dokumentu, fotografia, objetu, testemuñu no istória sira. Maibé ita-nia misaun la’ós de’it atu rai pasadu. Ita-nia misaun mak halo pasadu ne’e ko’alia ba prezente no inspira futuru.
Memória Rezisténsia labele haloot hela de’it iha arkivu ka iha livru sira. Memória ne’e tenke moris iha eskola, iha universidade, iha komunidade no iha joven sira-nia fuan. Memória ne’e tenke ajuda jerasaun foun sira atu komprende valor liberdade nian, folin soberania nian no responsabilidade atu defende dame.
Tanba ne’e, fó biban ba ha’u atu hatete liafuan espesiál ida foin-sa’e sira katak estuda maka’as, prepara-an, tanba Timor-Leste presiza imi hotu. Ita nia nasaun presiza ema matenek, joven formadu, joven ne’ebé bele ajuda harii nasaun ba moris di’ak, forte no prepara ba futuru.
Independénsia polítika ita manán liuhusi sakrifísiu boot. Maibé, atu kompleta ita nia soberania, ita presiza iha koñesimentu, kompeténsia, formasaun iha

serbisu. Ita presiza médiku, profesór, enjeñeiru, jurista, investigadór, tékniku, jestór, istoriadór, arkivista, artista, empreendedór no servidór públiku sira ne’ebé kompromete ba ema hotu nia moris di’ak. Ita presiza joven sira ne’ebé hatene hanoin, hatene servi no hatene tau Timor-Leste iha oin.
Estuda hodi hetan de’it profisaun ida, ne’e la natoon. Maibé, importante mós atu koñese ita nia istória. Istória hanorin ita atu keta repete hikas sala sira iha tempu uluk nian. Istória fó ba ita konsiénsia. Istória hatudu mai ita kona-ba presu liberdade nian. Istória tulun ita atu avansa ho responsabilidade.
Koñese Rezisténsia mak fó onra ba memória ita nia luta nian. Onra ba ita nia eroi sira. Onra ba timoroan liu rihun atus rua lima nulu ne’ebé fó-an hodi sosa kotu libertasaun nasionál, atu ohin loron ita bele hamutuk iha ne’e, iha demokrasia, iha liberdade no ho dignidade.
Arkivu & Muzeu Rezisténsia Timorense asume mós responsabilidade ida ne’e. Ami nia funsionáriu sira hetan formasaun iha língua no istória, tanba ami fiar katak atu servi memória nasionál ne’e presiza preparasaun, koñesimentu no dedikasaun. Atu transmite istória ho diak, ita presiza koñese istória. Atu prepara dalan diak ida ba futuru, importante tebes atu komprende pasadu.
Koñese istória la’ós atu hateke de’it ba kotuk. Koñese istória mak atu hateke ba oin ho konsiénsia. Atu hatene katak liberdade ne’ebé ita iha ohin loron ne’e harii hosi sakrifísiu. Hatene katak ema barak fó sira-nia vida atu nune’e, Timor-Leste bele sai Estadu livre no independente. Hatene katak ita-nia independénsia presiza, loron-loron, servisu, onestidade, unidade no kompromisu.
Ohin, ita presta omenajen ba sira ne’ebé mate ba rai ida ne’e. Ba kombatente libertasaun nasionál. Ba feto Rezisténsia sira. Ba família sira ne’ebé terus tanba lakon buat hotu. Ba povu anónimu ka naran laek sira ne’ebé fó han, proteje, subar, lori mensajen, hasoru ta’uk no nunka husik esperansa mate. Ba sira hotu, ita fó ita-nia respeitu, ita-nia gratidaun no ita-nia memória rohan-laek.
Maibé dalan di’ak liu atu onra memória sira ne’e mak transforma memória sai asaun. Harii instituisaun sira sai forte liu tan. Promove sosiedade ida ne’ebé justu liu. Inklui sira ne’ebé sei hela iha kotuk. Investe iha juventude. Respeita ita-nia diversidade kulturál no linguístika. Tau Timor-Leste aas liu interese pesoál.


Tanba ne’e, semináriu ida-ne’e nu’udar espasu ida ba omenajen no aprendizajen. Espasu ida ba diálogu entre jerasaun sira. Sira ne’ebé moris iha luta nia laran lori memória no esperiénsia. Joven sira lori enerjia no futuru.
Hamutuk, ita bele harii nasaun ida ne’ebé iha konsiénsia kona-ba ita nia istória, no prepara-an di’ak liu hodi hasoru dezafiu sira ne’ebé sei mai.
Iha naran Arkivu & Muzeu Rezisténsia Timorense, ha’u hato’o agradesimentu kle’an ba prezensa no disponibilidade ita-nia orador sira nian. Ha’u agradese mos ba konvidadu sira, estudante, joven no partisipantes sira ne’ebé mai hamutuk ho ami iha momentu reflesaun nasionál ida-ne’e.
Semináriu ida-ne’e atu tulun ita atu hanoin-hikas, komprende no hafoun ita-nia kompromisu ho Timor-Leste.
Rezisténsia hanorin ita atu reziste.
Unidade hanorin ita atu manán.
Restaurasaun Independénsia fó mai ita soberania.
Konstrusaun Estadu husu responsabilidade husi ita hotu, servisu no domin ba nasaun.
Memória Rezisténsia kontinua inspira ita iha konstrusaun Timor-Leste ida ne’ebé justu, inkluzivu no reziliente liu no fiel ba valores, ba sira ne’ebé fó-an ba rai ida ne’e.
Obrigadu barak.

Photos from AMRT IP's post 30/05/2026

MANORIN FOUN 60 HOSI PROJETO ESCOLA CAFE VIZITA EXPOZISAUN AMRT, IP NO LOUVA AMRT, IP NIA SERVISU

Dili, 30 Maiu 2026, Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense Institutu Públiku (AMRT, IP) ho onra hato'o Bem vindo ba manorin na'in 60 hosi projeto eskola CAFE vizita Arquivu & Muzeu Rezisténsia Timorense hodi aprofunda liu tan istória no koñese líder rezisténsia ne'ebé sai protagonista ba luta libertasaun pátria.

Vizita ne'e guia hosi Diretór Edukativa & Kultura Sr. Moises de Jesus, hodi esplika akontesimentu istóriku, dokumentu no objetu ne'ebé mostra iha espozisaun permanente AMRT, IP nian.

Kordenadora jerál projetu eskola cafe, Dra. Lina Vicente, afirma katak, vizita hosi projeto CAFE mai AMRT hodi bele hatene no koñese istória moruk ne'ebé Timor Oan sira enfrenta durante tinan 24 nia laran hodi atinji metas finais ukun rasik-an.

"Ami louva ho AMRT nia servisu tanba rekolla no prezerva istória sira kapás tebes"

Além de ne'e mós oinsá manorin projeto eskola cafe hira ne'ebé bele hatene kultura no sítiu turístiku ne'ebé Timor leste iha ba hodi bele explora núdar oportunidade ba memoravel durante estadia iha nasaun ne'e.

"Inisiativa lori professora nain 60 hanesan professora foun ne'ebé sei koloka ba eskola cafe hirak nebe estabelese iha territoriu nasionál, atu mai vizita AMRT, IP, fatin turismu sira hodi hatene beleza natural Timor nian no istoria luta Timor-Leste nian"

Arkivu no Muzeu Rezisténsia Timorense Institutu Públiku kontinua nakloke ba públiku atu bele mai aprende istória rezisténsia iha expozisaun AMRT, IP no iha sala leitura kompletamente ho livru iha biblioteka atu bele fó espasu ba estudante no públiku atu bele lee no peskiza sientífika.

Quer que o seu organização seja a primeira Sociedade Sem Fins Lucrativos em Dili?
Clique aqui para solicitar o seu anúncio patrocinado.

Telefone

Endereço

Dili

Horário de Funcionamento

Segunda-feira 09:00 - 17:00
Terça-feira 09:00 - 17:00
Quarta-feira 09:00 - 17:00
Quinta-feira 09:00 - 17:00
Sexta-feira 09:00 - 17:00
Sábado 09:00 - 17:00